Hmyz a článkonožce

Blcha ľudská – Pulex irritans

Malý bezkrídly hmyz, hrdzavo až čierno sfarbený. Telo majú z bokov stlačené. Veľkosť je 1,5 – 3,5 mm. Liahnutie nastáva vplyvom otrasu, tlaku na kuklu alebo vzostupom teploty. Dĺžka života bĺch je maximálne 500 dní. Uvedený druh sa môže vyskytovať v bytoch a cicať na človeku. Nie su prenášačmi infekčných ochorení. V dospelosti sa obe pohlavia živia krvou teplokrvných živočíchov (cicavce, vtáky). Pohybujú sa skákaním. Vyvíjajú sa dokonalou premenou. Samička po nacicaní krvi asi po 2 dňoch kladie priamo na telo hostiteľa vajíčka. Vajíčka kladie po 4 – 8, celkove 400 – 500 kusov. Z vajíčok sa liahnu tenké biele “ červíkovité “ larvy, ktoré sa živia výkalmi rodičov a rôznymi organickými odpadmi. Larvy majú 3 vývojové štádiá, potom sa kuklia. V štádiu kukly vydrží blcha až 220 dní.

Kliešť obyčajný – Ixodes ricinus

Telo je vajcovitého tvaru, zhora stlačené. Samička je dlhá 3,5 – 4,5 mm, predná časť tela je čierna, zadná červenkavá. Samček je dlhý 2,2 – 2,6 mm, čierno sfarbený. Ústne ústroje sú cicavé, vpredu zahrotené, pri cicaní sa zavŕtava do kože hostiteľa. Samička po nacicaní nakladie až 5000 vajíčok do spadnutého lístia a zahynie. Z vajíčok sa vyliahnu 6-nohé larvy, ktoré sa prichytia na prvého hostiteľa (plaz, vták, drobný zemný cicavec), po napití krvi odpadnú a v pôde sa lienia. Po lienení sa mení na 8-nohú nymfu, ktorá sa prichytí na druhého hostiteľa (veverica, zajac, väčší vták) niekoľko dní cicia krv a potom odpadne. V pôde sa opäť lieni a mení sa na samca alebo samicu (imago). Dospelé kliešte sa prichytávajú na väčších hostiteľov (srny, jelene, líšky). Samice cicajú krv 5-14 dní. Nacicané majú sivú farbu a veľkosť hrachu. Vývoj od vajíčka po dospelého jedinca trvá 3 – 4 roky. Toto striedanie rôznych hostiteľov má zásadný epidemiologicky význam pri prenose pôvodcov nákaz. Kliešť prenáša veľmi závažné ochorenia, napr. kliešťový vírusový zápal mozgu, lymskú boreliózu, tularémiu, babeziózu. Kliešť obyčajný sa vyskytuje v listnatých a zmiešaných lesoch, od nížin do nadmorskej výšky 600-700 m. Prednosť dáva listnatým lesom s krovím a bylinným porastom. Larvy nymfy a dospelé kliešte čakajú na hostiteľov na rastlinách a vetvičkách maximálne do výšky 40 cm. V prírode sa kliešte objavujú včasne z jari. Najhojnejší výskyt je v apríli – máji a od polovice septembra a v októbri.

Komár dotieravý – Culex molestus

Veľkosť 3,5 – 5 mm, svetlohnedo sfarbený. Liahniská tohto komára sa nachádzajú v ľudských obydliach. Sú to technické priestory, kde sa zhromažďuje voda znečistená organickými látkami, kotolne, teplovodné šachty, výťahové šachty, septiky. Samička sa nemusí pred prvým kladením vajíčok nacicať krvi. Vajíčka kladie na vodnú hladinu, z nich sa liahnu pohyblivé larvy. Larva sa 4 x lieni a potom sa mení na kuklu, z ktorej sa liahne dospelý komár – imago. Komáre sa v domoch liahnu po celý rok. Samičky lietajú do bytov a v noci cicajú krv na ľuďoch, najmä na deťoch.

Moľa obilná – Nemapogon granellus L

Má dĺžku tela 5-6 mm. Predné krídla má svetlo šedé s hustým popraškom sivohnedých bodiek a škvŕn. Húsenice sú 7-9 mm dlhé. Moľa obilná spravidla prezimuje v štádiu húsenice druhej generácie. Oplodnená samička kladie iba na vlhké obilné zrná vajíčka. V sklade vyliahnutá húsenička vytvára akúsi malú, krehkú a priesvitnú hodvábnu čiapočku, ktorá má veľkosť asi ako jedno zrno. Húsenička sa ukrýva vo vnútri ,, čiapočky ” a pripevňuje ju na jedno alebo dve zrná. Potom sa prehrýza do zrna a preniká do vnútra, kde sa živí endospermom. Keď vyžerie jedno zrno prechádza na ďalšie a takto môže každá húsenička v priebehu svojho života poškodiť 20-30 zŕn. Motýle prvej generácie sa objavujú na jar od mája do júna. Celý vývoj generácie trvá pri priemerných podmienkach (vajíčko = húsenica = kukla) 13:80:18 = celkom 111 dní. Iba pri prezimovaní húseníc prvej generácie môže trvať vývoj imága takmer celý rok. V našich podmienkach má do roka spravidla 2 generácie.

Mravec faraónsky – Monomoriun pharaonis

Charakteristické znaky : Robotnice – veľkosť 2 mm, svetlohnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20 týždňov. Samičky – veľkosť 3,5 – 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní. Samčekovia – veľkosť 2,5 – 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 – 21 dní. Má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní (vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). U pohlavných foriem trvá vývoj v priemere o 14 dní dlhšie. Optimálna teplota je 26 °C. Pri 14 °C prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Pri teplote 10 °C hynú behom jedného týždňa. Samčekovia a samičky nikdy nelietajú, samičky po spárení sa vracajú nazad do hniezda. Samička v priebehu života nakladie asi 300 vajíčok. Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín (mäso, mäsové výrobky) požiera aj sladkosti. Zdá sa, že potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu nutne potrebuje vodu. Škodí nie len požieraním potravín, ale aj znečisťovaním. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku, okolo teplovodného potrubia, elektrického vedenia, v kúpeľniach, bytových jadrách, knihách, a v rôznych obaloch, krabiciach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.

Mravec obyčajný / čierny – Lassius niger

Patrí medzi blanokrídlovce, je čiernohnedo lesklej farby a veľkosti 3 – 4 mm. V mravenisku môžeme rozlíšiť 4 kasty: 1. kráľovná – samičky – matky, sú najväčšie a nemajú krídla. 2. robotnice – sú menšie, nemajú krídla a predstavujú najpočetnejšiu skupinu. 3. vojaci – sú to robotnice špeciálneho typu. 4. samce – sú menšie ako samičky a majú krídla. Mraveniská môžu obsahovať niekedy len niekoľko tuctov jedincov, inokedy ich však býva až niekoľko tisíc. Obývajú skoro všetky typy klimatických oblastí od púšte po dažďové pralesy, od Arktídy po trópy. Aj keď sa mnohé druhy, ktorých je skoro 4000, líšia veľkosťou a tvarom, skoro vždy ľahko poznáme, že ide o mravca. Všetky druhy majú kolenovito ohnuté tykadlá a hrbolček alebo tŕň na štíhlej stopke spájajúcej hruď s bruškom. Stopka umožňuje vysokú pohyblivosť zadočkov. Niektoré mravce dokážu zadoček úplne obrátiť nahor, namieriť proti nepriateľovi a vystreknúť kyselinu mravčiu. Nové mraveniská sa zakladajú tak, že samce a samičky odletia zo starého hniezda, aby sa osamostatnili. Po párení, ktoré potom nastane, samce hynú. Samičkám odpadnú krídla a vyhľadávajú vhodné miesto na budovanie nového mraveniska. Niektoré druhy majú mraveniská v zemi, pod kmeňmi stromov, prípadne pod kameňmi. Mnohé si stavajú väčšie – menšie nadzemné mohylovité kopy, iné si budujú hniezda v dutých steblách, v plodoch alebo v orechoch. Nemnohé druhy budujú papierovité hniezda ako osy. Kráľovná sa sama stará o prvú znášku vajec a dozerá aj na larvy, kým nedospejú. Z nich sa vyliahnu prvé robotnice nového mraveniska. Kráľovná už potom nerobí nič iné, iba znáša vajíčka. Keď sa raz spárila, môže klásť oplodnené vajíčka až do konca života. Keď vznikne dobré mravenisko, čoskoro sa v ňom začnú zjavovať okrídlené samce a samičky, ktoré nato odletia, aby založili novú kolóniu.

Mucha domáca – Musca domestica

Je najbežnejšou a najhojnejšou muchou v domácnostiach, potravinárskych prevádzkach, v chove hospodárskych zvierat, obchodoch, skladoch. Veľkosť 7 – 8 mm, farba sivočierna, na hrudi má 4 pozdĺžne čierne pruhy. Ústne ústroje má lízavé. Samička kladie v jednej znáške 200 vajíčok. Vajíčka kladie do hnoja, menej často do hnijúcich odpadkov. Z vajíčok sa liahnu beznohé larvy, 2 x sa zvliekajú, za 7 – 8 dní sa zakuklia. Dospelé muchy sa liahnu podľa podmienok, za 3 dni až 5 mesiacov. Pri teplote 20 – 25 °C prebehne celý vývoj za cca 7 dní. Mucha sa dožíva podľa teploty počasia 2 až 13 týždňov. Mucha prezimuje v štádiu larvy alebo kukly, vzácnejšie ako dospelá mucha. Mucha domáca obťažuje človeka, zvieratá a prenáša pasívne na povrchu tela alebo výkalmi infekčné choroby.

Osa útočná, osa obyčajná - Vespula germanica, Vespula vulgaris

Najznámejšie druhy sú osa obyčajná a osa útočná. Osa obyčajná dorastá do veľkosti až 15 mm. Je rozšírená vo veľkej miere. Dospelé osy sa živia nektárom a sladkým ovocím, v ktorom vyhrýzajú dužinu. Larvy ôs sa živia hmyzom. Dospelé robotnice lovia húsenice, muchy a ďalší drobný hmyz, ktorý nosí do hniezda ako potravu pre svoje larvy. Hniezda si robí v zemi. Hniezdo stavia samička tak, že v dutinke v zemi začne stavať hniezdo niekedy do priemeru 30 cm. Živí sa hmyzom. Žije v kolóniách, osie kolónie začínajú každý rok znovu. Na jeseň sa v bunkách narodia osy robotníčky, z ktorých sa neskôr vyvinú kráľovné alebo samce. Opúšťajú kolóniu a po spárení si nájdu miesto kde prezimujú. Robotnice a niektoré samce cez zimu zahynú. Kráľovné však budúci rok vylezú, aby založili novú kolóniu.Osa útočná je rozšírená po celom území. Tvorí veľké rodiny, asi 3000-5000 členov. Veľkosť robotníčky osy útočnej (Vespula germanica) je 12-16 mm, samička meria 16-20 mm. Okraj očí má žltý a na žltom štíte hlavy má jeden alebo aj tri čierne body. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod. Príbuzným rodom osy je sršeň (Vespa), ktorý je asi 1,5 až 2-krát väčší a stavia si aj plástové hniezda zavesené o podklad stopkou.

Ploštica posteľná – Cimex lectularius

Veľkosť tela 4-8 mm, ploché oválne telo hrdzavo hnedej farby. Krídla sú zakrpatené. Ústne ústroje sú bodavocicavé. Vyvíja sa nedokonalou premenou. Samička denne znáša 5 vajíčok, počas celého života ich nakladie až 500. Vajíčka sú lepkavé, samička ich priliepa na tmavé, neprístupné miesta (štrbiny v nábytku, rámy obrazov, drevené obloženie stien). Z vajíčok sa za 14 – 20 dní liahnu malé 1 mm larvy. Larvy sa 5 krát zvliekajú a po každom zvlečení sa potrebujú nacicať krvi. Doba vývoja ploštice od vajíčka po vajíčko závisí od teploty prostredia a trvá 1 až 2 mesiace. Ploštica dobre znáša nízke teploty až do -17 °C. Dospelé jedince žijú 14 mesiacov a hladovať dokážu cca 140 dní (údajne až 12 mesiacov). Ploštica je nočný hmyz, cez deň sa ukrýva na suchých miestach blízko postelí, v nábytku, v matracoch, v škárach stien, za obrazmi, za elektrickými zásuvkami, za drevenými obkladmi stien, v kovovom rúrkovom nábytku. Prednosť dáva drevu a papieru. Ploštice žijú mimo tela človeka, zvieraťa. Na svojho hostiteľa prichádzajú nacicať sa krvi. Krv cicajú všetky vývojové štádiá. Potravu dokážu vyhľadávať aktívne aj na väčšie vzdialenosti. Prítomnosť ploštíc mimo priameho pozorovania možno zistiť tiež podľa charakteristického červeno-hnedého trusu na nábytku, na posteľnej bielizni, pri silnom zahmyzení aj podľa typického zápachu. Ploštica neprenáša ochorenie ale jej bodnutie spôsobuje na koži bolestivé, silno svrbiace pupence.

Potemník skladový – Tribolium confusum

Chrobák veľký 2,6-5 mm. Štít má mierne vyklenuté strany a na krovkách sú bodkované ryhy s pozdĺžnym rebrovaním. Larva býva nažltla, pretiahnutá s dĺžkou 6 mm, na konci s dvoma špicatými hrdzavo hnedými rožkami. Vývoj trvá 83 dní pri 18 oC. Počet generácií za jeden rok sú 2, v teplých prevádzkach až 4. Vyskytuje sa hlavne v múke, zásobníkoch, silách, strojoch, chuchvalcoch organického prachu, škodí v štádiu larvy aj dospelca. Patrí medzi najzávažnejších škodcov skladovaných potravinárskych produktov.

Roztoč múčny – Acarus siro

Drobné 0,3-0,5 mm veľké roztoče, belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačujú sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Samičky znášajú cca 500 vajíčok a ročne býva cca 7 generácii. Škodia na skladovaných potravinách ako je obilie, múka, múčne výrobky, cestoviny, tvrdé syry, olejniny, krmivové granule, sušené ovocie, rybie múčky. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia.

Rus domový – Blattella germanica

Veľkosť 10-15 mm. Farbu má špinavo žltú až svetlohnedú. Charakteristické sú dva čierne pásy na hrudnom štíte. Obe pohlavia majú krídla, ktoré môžu používať na kĺzavý let. Samička má širšie bruško. Dobre lezú po kolmých hladkých plochách. Dáva prednosť teplým miestam (30 °C) s dostatočnou vlhkosťou a slabým prúdením vzduchu. Znesie aj nižšie teploty a za potravou vojde aj do chladiacich zariadení. Vývoj nedokonalou premenou.

Dĺžka tela – 10- 15 mm
Farba – špinavožltá
Krídla – vyvinuté
Preferovaná teplota – 28 – 33 °C
Dĺžka života imága (dni) – 100 – 150
Dĺžka vývoja larvy – 2 – 4 mesiace

Šváb obyčajný – Blatta orientalis

Veľkosť 20 – 27 mm. Farbu má hnedočiernu, lesklú. Samica má redukované krídla siahajúce do dvoch tretín brušká, nelieta. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, chladnejšie ako Rus domový, napr. pivnice, sklady, šachty aj kanalizácie. Po kolmých hladkých stenách nelezie. Pohybuje sa pozdĺž stien. Vývoj nedokonalou premenou. Šváby patria medzi najrozšírenejších škodcov v ľudských obydliach na celom svete. Vyskytujú sa v potravinárskych prevádzkach (pekárne, mlyny, pivovary, kuchyne, sklady potravín) obchodoch, reštauráciách, hoteloch, nemocniciach, obytných domoch, na lodiach atď. Požierajú cukor, med, čokoládu, pečivo, chlieb, cukrovinky, pivo, mlieko, mliečne výrobky, tuky, mäso, údeniny, kožu, kožušiny, ovocie, zeleninu, prírodné textílie. Pri nedostatku potravín môžu požierať aj papier, knihy. Svojou prítomnosťou môžu spôsobiť skrat elektrického prúdu alebo poškodenie počítačových systémov. Ukrývajú sa na tmavých miestach. Aktívne sú v noci. Zdravotný a hygienický význam švábov je v prenose choroboplodných zárodkov na povrchu tela alebo vylučovaním výkalov ako aj v kontaminovaní potravín plesňami. Šíria nepríjemný zápach. Šváby vyvolávajú alergie dýchacích orgánov človeka. Vo výkaloch švábov sa nachádzajú karcinogénne látky.

Dĺžka tela – 20 – 27 mm
Farba – hnedočierna
Krídla – redukované
Preferovaná teplota – 20 – 28 °C
Dĺžka života imága (dni) – 35 – 180
Dĺžka vývoja larvy – 0,5 -2 roky

Svrček domový – Acheta domestica

Veľkosť 16-21 mm, žlto sfarbený s tmavohnedými škvrnami na hlave a hrudi. Krídla sú dobre vyvinuté. Skáče pomocou tretieho páru nôh. Samček vydáva cvrčivý zvuk. Zdržuje sa v teplých prevádzkach – skladoch, pekárňach, kotolniach, aktívny je v noci. Samička kladie 200 – 300 vajíčok, z ktorých sa po 2 – 10 týždňoch liahnu larvy. Premena je nedokonalá, dĺžka života 1 – 2 roky. Potrava : kuchynské odpadky, mäsové a múčne výrobky, varené zemiaky, zelenina, ovocie. Potravu znečisťuje výkalmi, prenáša baktérie, obhrýzaním poškodzuje textilné vlákna.

Zrniar čierny – Sitophilus granarius

Je 3,5-4,7 mm dlhý chrobák. Imágo má farbu tela hnedo-čiernu až čiernu. Krovky má zrastené, preto imágo nie je schopné lietať. Larva je biela, iba hlavičku má žlto-hnedú, je beznohá a meria 4-5 mm. Prezimuje v skladoch v štádiu imága, alebo niekedy aj v štádiu larvy. Oplodnená samička kladie vajíčka do zrna. Do každého zrna pšenice, alebo jačmeňa kladie po jednom vajíčku, do kukuričných zŕn kladie 2-3 vajíčka. Celý vývoj jednej generácie trvá pri 18 oC (vajíčko = larva = nehybný stav = kukla = imágo v zrne = zrelosť – 13:63:4:9:3:6) = celkom 98 dní. Priemerne v nevykurovaných skladoch v našich podmienkach má 2 generácie do roka. Pri zvýšení priemernej teploty sa zvyšuje aj množstvo generácií.

 

Moľa šatová – Tineola biseliella

Drobný, pohyblivý motýľ, veľký 4-8 mm, predné krídla má svetlo okrové až žlté, hodvábne lesklé bez škvŕn, zadné krídla sú šedožlté. Ústne ústroje má cicavé. Samička kladie až 200 vajíčok z ktorých sa liahnu 1 mm veľké húsenice. Vývoj húsenice trvá pri 15 oC až 5 mesiacov, pri 30 oC 1-1,5 mesiacov. Celý cyklus od vajíčka po imago trvá v závislosti od teploty od 65 resp. až 227 dní. Dospelé motýle nepríjmajú pevnú potravu, škodia ich larvy – húsenice. V dospelosti 8-10 mm veľká belavá húsenica spriada chodbičky v napadnutom materiály. Húsenice žijú v pradivových rúročkách. Obávaný škodca vlnených textílií, kožušín, peria a iného materiálu živočíšneho pôvodu. Moľa šatová žije veľmi skryto, v domácnostiach predovšetkým v šatníkoch, ktoré nie sú vetrané, tmavých kútoch, kde je uložené šatstvo, v kobercoch, čalúnenom nábytku, na povalách a pod.

Sršeň - Vespa crabro

Má žltohnedé páskované, jemne ochlpené telo s hnedými tykadlami. Kráľovná dosahuje veľkosť až 25 mm. Premena dokonalá, od vajíčka po dospelca 3-5 týždňov, vajíčko 7-10 dní, larválne štádium + kukla, 1-2 týždne. Dožíva sa 1 roku. S prvými mrazmi robotnice hynú, prežíva iba kráľovná. Môžu dať žihadlo opakovane, sú aktívne iba vo dne, aktivita stúpa s teplotou. Buduje svoje hniezda v dutinách stromov, v ľudských stavbách, zriedka v zemi. Imaga škodia ohrýzaním mladých kmeňov a vetiev topoľov, vŕb, jelší a iných listnáčov. Živí sa muchami, komármi, ďalším hmyzom, nektárom z rastlín, dostupnými potravinami obsahujúcimi cukor. Sú nebezpečné pre ľudí i zvieratá bodaním. Požerom poškodzujú a znehodnocujú cukrovinkárske výrobky, ovocie, niektoré pečivo, marmelády a často i čerstvé mäso.

Octomilka veľká - Drosophila funebris

Je žltohnedá s červenými očami. Zadoček má tmavý zo žltými okrajmi. Zadoček je mohutný. Krídla široké, v kľude sú zložené na zadočku, ktoré len málo prečnievajú. Znáša vajíčka, ktoré sú biele, oválne veľké 0,5 mm. Larvy sú pretiahnuté, veľké až 8 mm so zakrpatenou hlavou. Dospelec je 3-4 mm dlhý. Cíti pach tlejúcich potravín na veľkou vzdialenosť, po vyliahnutí klade samička 350 vajíčok cca 15 dní. Z vajíčok sa za 3 dni liahnu larvy, ktoré sa za 3 týždne zakuklia, dospelí jedinci sa vyliahnu po 5-10 dňoch v závislosti od teploty okolia. Dospelec žije 2-9 týždňov. Živí sa tlejúcimi materiálmi (alkohol, ocot, ovocné šťavy, poškodené ovocie, kvasiacim pivom, vínom a pod ). Svojou prítomnosťou znižuje akosť potravín (larvy, uhynuté mušky) sú hygienicky podozrelé. Mušky sadajú na odpady a výkaly, ako aj na potraviny. Môžu prenášať baktérie, plesne, hnilobu i kvasinky.

Roztoč z domáceho prachu - Glycyphagus domesticus

Je drobný 0,3-0,7 mm belavej alebo ružovkastej farby. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačuje sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Oplodnená samička kladie na substrát priemerne 32 (za deň 1-3) oválnych belavých vajíčok veľkosti 0,1-0,16 mm. Vývoj jednej generácie trvá priemerne 33 dní. Ročne býva cca 7 generácii. Jedna generácia žije 6 týždňov. Živí sa obilím, múkou, sušenou zeleninou, krúpami a pod., v domácnostiach – prach, šupinky ľudskej kože a pod. Škodia na skladovaných potravinách. Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Konzumácia takto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí zažívacie ochorenia. Ich prítomnosť môže vyvolať alergické reakcie. V panelových domoch s ústredným vykurovaním sa takmer nevyskytuje, pretože k životu potrebuje 70-80% relatívnu vlhkosť vzduchu. Počas 48 hodín môže znášať extrémne teploty, najnižšie -12 °C, najvyššie 43 °C. Pohybuje sa veľmi rýchle, trhavo, kľukato, za 1 minutú prejde vzdialenosť 150 mm. Preferuje životne podmienky 80-100% relatívnej vlhkosti vzduchu a teplotu 25 oC.

Kožojed obecný - Dermestes lardarius

Oválny chrobák dlhý cca 8 mm, tmavohnedého sfarbenia. Nápadný znak, podľa ktorého sa dá dobre rozoznať je šedý priečny pruh na hornej polovici kroviek. Tento pruh tvoria chĺpky a sú na ňom tmavšie škvrny. Larva je 2-13 mm dlhá, na spodnej strane svetlá a na chrbtovej strane tmavá. Na zadočku má dva ostré hroty. Celá je ochlpená dlhými hnedými chlpmi. Doba vývoja trvá 1,5-5 mesiacov v závislosti od teploty a potravy. Samica kladie okolo 150 vajíčok. Škodia dospelci i larvy, ktoré sa živia organickými látkami a poškodzujú rôzne materiály a produkty živočíšneho pôvodu – kože, kožušiny, perie, kosti, sušené a údene mäso, bielkoviny, krmivá, sušené ryby, výrobky obsahujúce živočíšny tuk, vlnu hodváb, rohovinu. Poškodzuje múzejne zbierky (entomologické, zoologické). Larvy môžu spôsobiť škody aj na materiáloch ktorými sa neživia, ale do ktorých si vyhlodávajú komôrky na zakuklenie (drevo, korok, polystyrén, vláknina, tabak, knihy, látky, omietky, olovo a cín ). Často sa vyskytuje v hniezdach holubov na povalách a rímsach budov, kde sa živí trusom a perím, stadiaľ sa môže šíriť do obytných priestorov. Nakŕmené larvy môžu dlho hladovať. Nepríjemný obťažujúci hmyz prenasledujúci svoje obete bodaním a prenosom choroboplodných zárodkov.

Lesák skladištný - Oryzeaphilus surinamensis