Hlodavce

Myš domová

Rozšírená je po celom svete a žije synantropným spôsobom života. Je nočným zvieraťom, dobre šplhá a pláva. V letnom období môže žiť aj vo voľnej prírode. Koncom leta sa sťahuje do budov, kde prežíva zimné obdobie.

Dospelá myš domová má asi 9 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost. Má šedožltú farbu. Živí sa prevažne rastlinou potravou, hlavne semenami rastlín. V priaznivých podmienkach sa množí celý rok. Brezivosť trvá 19 – 21 dní. Vo vrhu má 5 – 6 mláďat. Mláďatá na 10. Deň života sú osrstené, na 14 deň vidia a 25. deň sa samostatne živia. Dožíva sa 1 maximálne 2 rokov. Pohlavne dospievajú vo veku 2-3 mesiacov.

Myš domová žije v spoločenstvách a každé spoločenstvo ovláda určitý priestor. Má celkom malé nároky na veľkosť plochy obývaného priestoru. Ak má dostatok potravy, jej životný priestor nie je väčší ako pic, preto sa ťažko ničí hlavne v obytných skladoch. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, môže žiť a množiť sa bez pitia vody. Prechádza cez otvory väčšie ako 6 mm. Myš je odolnejšia voči rodenticídnym prípravkom ako potkan hnedý.

Potkan hnedý

Je rozšírený po celej zemeguli, pričom vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie. Podľa spôsobu života sa zaraďuje do skupiny eusynantrópov (stáli synantropi), ktorých vývoj zašiel tak ďaleko, že ľudské sídliská sú im hlavným a často jediným trvalým prostredím v ktorom žijú.

Potkan má zvyčajne šedo hnedú srsť, na bruchu svetlejšiu, pysk tupo zakončený, ušnice viditeľné (prehnuté dopredu nesiahajú k očiam), chvost je hrubý, kratší ako telo, dĺžka tela je 22 – 30 cm, maximálna hmotnosť 500 g.

Pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov, vo vrhu býva 7-10 mláďat.

Potkan sa dožíva 1 roka, maximálne 2 a pol roka. Rozmnožovacie obdobie sa mení v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia. Pokles rozmnožovania sa zaznamenáva v zimnom období a v čase letných horúčav. Veľa mláďat zahynie (odhad 75%). Potkan je prevažne nočné zviera. Potravu vyhľadáva väčšinou po západe slnka. V prípade, že je populácia potkanov premnožená, vyhľadávajú krmivo aj počas dňa. Je všežravý so sklonom k mäsožravosti, často sa u neho vyskytuje kanibalizmus. Musí denne piť. Pri nedostatku potravy a vody hynie už za 5 dní. Vyhrabáva si nory, často v blízkosti vody, vyskytuje sa v kanalizácii, blízko hnojísk a smetísk, v pivniciach, skladoch, silách.

Má dobrý čuch, výborne hrabe, pláva (aj pod vodou) a šplhá do výšok. Potkan je farboslepý zle vidí a pri orientácii sa riadi pomocou čuchu, sluchu a hmatovými chlpami. Potkany sa preto pohybujú hlavne okolo stien a pevných predmetov. Chuťová vnímavosť je veľmi dobre vyvinutá.

Život v spoločenstvách potkanov má svoje špecifické zákony. Potkany sa vedia veľmi dobre prispôsobovať rôznym podmienkam vonkajšieho prostredia. Majú sklon k priestorovej a vekovej segregácii. Početnosť populácie je určovaná vhodnosťou obydlia a množstvom krmiva. Žiaden iný živočíšny druh nebol tak dlho a intenzívne ničený, napriek tomu aj v súčasnom období je potkan prítomný a prosperuje vo všetkých kontinentoch obývaných človekom.

Potkan tmavý

Koncom 18. a začiatkom 19 storočia vymizol potkan tmavý z väčšej časti Európy. Zvýšená lodná doprava a nedodržiavanie hygienických opatrení umožnilo jeho nový príliv do Európy. U nás sa vyskytuje len zriedka, hlavne v dunajských prístavoch, v ČR pozdĺž rieky Labe od Ďěčína po Prahu.

Srsť má hnedošedú, špicatý pysk, veľké oči, ušnice veľké (prehnuté dopredu presahujú oči), chvost má tenký, dlhší ako telo. Dĺžka tela je 14 – 23 cm, maximálna hmotnosť 250 g.

Pohlavne dospieva v troch mesiacoch, brezivosť trvá tri týždne, má 6 – 10 mláďat, laktácia trvá 3 týždne. DÍžka života je 2 roky, maximálne 4 roky.

Má dobrý čuch, výborne šplhá a skáče, zriedka pláva a vyhrabáva nory.

Je všežravec, prednosť dáva zrnu a múke. Bez pitia vydrží aj niekoľko dní. Úkryty máva na povalách, podstrešných priestoroch, na stromoch.

Rozširuje sa lodnou dopravou a inými dopravnými prostriedkami.

Hraboš poľný

Je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Žije exoantropným spôsobom života. Dorastá do veľkosti 8 – 13 cm a hmotnosti 20 g. Telo má zavalité, srsť má hnedú. Chvost má kratší ako telo. Oči a uši sú nápadne malé.

Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčkami, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy.

Obdobie rozmnožovania hraboša poľného závisí od vonkajších podmienok. Samice pohlavne dospievajú vo veku 4-5 týždňov. Brezivosť trvá 19 – 21 dní. V lete môže mať každý mesiac jeden vrh. Vo vrhu je priemerne 4-6 mláďat. Tieto na 8 deň vidia a na 14 deň sa už samostatne živia. Jedinci narodení na jar rodia ešte v tom istom roku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Jedinci narodení koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa veku 18 mesiacov. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy sa môže vyskytnúť 1 000 až 3 000 jedincov, ktoré za mesiac spotrebujú viac ako 2 000 kg rastlín a až 400 kg obilia.

Hryzec vodný

Žije exoantropným spôsobom života prevažne v blízkosti vodných tokov spravidla jednotlivo. V brehu si buduje nory v hĺbke 20 – 30 cm do vzdialenosti 10 m od vodného toku. V nore si stavia jednu hniezdovú a jednu zásobnú komoru, v ktorej zásoby presahujú často 10 kg. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, ale požiera tiež vodné larvy a hmyz.

Hryzec vodný dorastá do hmotnosti 200 g a dĺžky tela 14-24 cm. Má guľatú hlavu s malými ušami zakrytými srsťou. DÍžka chvosta dosahuje 8-15 cm. Srsť je farby šedej až čiernohnedej s belavým, prípadne žltavým bruškom. Brezivosť trvá 21 dní a počas roka má 2-3 vrhy s 2 – 10 mláďatami. Mláďatá dospievajú v 6.-7. týždni